Domáce prostredie podľa princípov Montessori

Domáci priestor pre novorodencov by mal byť jednoduchý, aby bábätká nemali zbytočne veľa podnetov. Redukcii vecí by sme sa mali držať aj keď dieťatko rastie, všímať si jeho potreby a záujmy a podľa toho upravovať priestor. Ponúkame vám jednoduchý návod ako prispôsobiť domáce prostredie podľa Montessori princípov, aby bolo podnetné, zaujímavé a funkčné.

Dieťa ešte nemá kapacitu pochopiť, prečo sa nemôže hrabať v kvetináči alebo búchať po reproduktore, preto je jednoduchšie odložiť veci hore alebo zamedziť dieťaťu prístup.

1. Perspektíva zdola – „Dieťa potrebuje miestečko, kde trávi svoj voľný čas, keď je bdelé a spokojné. Je fajn vytvoriť priestor, kde môže pohodlne ležať. Odporúčam rodičom, vyskúšať si to, tú perspektívu zo zeme. Samozrejme, sa to môže zmeniť. Čím menej statických a zabudovaných vecí, tým lepšie, aby sme mohli reagovať na to, čo potrebujeme,“ hovorí Katarína Hrabětová z Montessori Mimi . Na prvé mesiace je postačujúci matrac alebo mäkká podložka, na prvé pohyby do priestoru sa hodí jednofarebný koberec s nízkym vlasom, ktorý predstavuje pre dieťa bezpečnú možnosť na prevaľovanie, lozenie, objavovanie i vstavanie. „Aj keď sú bosé, je im to príjemné a aktivizuje im to receptory na nôžkach. Koberec nemusí byť v celej izbe, stačí v niektorej časti,“ hovorí Katarína.

2. Bezpečnosť - Výborným nástrojom je zrkadlo, do ktorého sa deti radi pozerajú. Na zrkadlo sa dá pripevniť drevené madlo, pri ktorom si deti skúšajú prvé kroky. Keď začne dieťa chodiť a objavovať byt, je vhodné vytvoriť mu bezpečný priestor. Dieťa ešte nemá kapacitu pochopiť, prečo sa nemôže hrabať v kvetináči alebo búchať po reproduktore, preto je jednoduchšie odložiť veci hore alebo zamedziť dieťaťu prístup. „Aby rodičia nemuseli stále striehnuť, čo dieťa robí a nemalo by. V tomto veku nie sú schopné regulovať svoje správanie, “ vysvetľuje Katarína. Treba načas rezignovať a dať svoje potreby a dizajn domácnosti nabok.

3. Hračky – Veľa hračiek, rovná sa veľa neporiadku. Podľa odborníčky by mali mať deti k dispozícii len pár hračiek. „Ak je toho priveľa, dieťa stráca pozornosť, lebo má zbytočne veľa podnetov,“ hovorí. Hračky, ktoré akurát nie sú „v obehu“, odporúča dať do krabice mimo dosahu a postupne obmieňať podľa toho, o čo má dieťa záujem. Ak skúma búchanie, doprajeme mu kladivko, ak sa mu páčia zvuky, tak vytiahneme hrkálky alebo hudobné nástroje. Staršie dieťa by malo mať prehľad v hračkách, aby vedelo, kde čo nájde. Znížime tým aj počet otázok smerom k rodičom.

4. Stolovanie – Skúste deťom dopriať viac samostatnosti a sebarealizácie. „V kuchyni alebo jedálni je dobré vytvoriť detský kútik so stolčekom a stoličkami,“ povedala Katarína. Nech si samé nalejú z malého džbánika vodu do svojho pohárika. Ak vylejú, nech majú po ruke handričku. Ak rozsypú, poslúži im lopatka a metlička, ktoré by mali byť v dosahu, aby deti na ne dočiahli a mali ich k dispozícii. Výbornou aktivitou je aj príprava olovrantu – šúpanie mandarínky, krájanie jablka, miešanie jogurtu či nasypanie chrumiek.

Osvedčenou pomôckou je učiaca veža, vďaka ktorej dieťa dočiahne na kuchynskú linku, kde vám môže pomáhať pri prácach, či už pečiete, varíte, krájate. Dieťa sa môže zapájať a osvojí si domáce práce.

5. Učiaca veža – Každá maminka pozná dožadovanie sa pozornosti, keď potrebuje navariť. Osvedčenou pomôckou je učiaca veža, vďaka ktorej dieťa dočiahne na kuchynskú linku, kde vám môže pomáhať pri prácach, či už pečiete, varíte, krájate. Dieťa sa môže zapájať a osvojí si domáce práce. Veža je vhodná asi od jedného roka, keď už má dieťa väčšiu stabilitu a samostatne stojí. „Zo začiatku síce môže slúžiť viac ako preliezačka, ale neskôr už ocenia jej význam. Napĺňa sa tam základná myšlienka Montessori – byť súčasťou toho, čo sa v domácnosti deje a zároveň byť samostatný,“ vysvetľuje K. Hrabetová.

6. Hygiena – Klasickú kúpeľňu je možné prispôsobiť deťom tak, aby vedeli samé so stupienkom použiť toaletu, umyť si ruky, dočiahli na mydlo a uterák. Ak sa náhodou zafŕkajú alebo oblejú, mali by mať po ruke aj náhradné oblečenie, aby sa mohli bez pomoci prezliecť. Všeobecne nám ide o tom, aby boli deti čo najsamostatnejšie.

Ak budeme vždy upratovať iba vtedy, keď dieťa spí alebo je mimo domu, ťažšie si bude v staršom veku zvykať na to, že treba doma pomáhať.

7. Chodba – Základom je , aby dieťa vedelo, kde čo nájde a aby na to aj dočiahlo. Odborníčka radí, aby dieťa v období okolo 20 mesiacov nemalo na svojom malom vešiaku tri vetrovky a tri mikiny, ale po jednom kuse, aby vedelo, čo si má obliecť. Po ruke môže mať aj ruksak, kde si môže zbaliť náhradné oblečenie, jedlo alebo hračku pri odchode z domu. Väčšie deti si už dokážu samé umyť topánky, takže tiež by mali mať potrebné veci tam, kde dočiahnu. Na tomto princípe by mala fungovať aj skriňa s oblečením, aby boli v nižších poličkách veci, ktoré sa aktuálne nosia. Deti majú rady aj kútik, kde majú košík s hrebeňom, sponkami, vreckovkami či krémom.

8. Chod domácnosti – Deti vidia, že doma sa varí, perie, vysáva, polievajú sa kvety. Ideálne je ich do všetkých činností zapájať, aj za cenu, že nie všetko bude urobené rýchlo a dôkladne. Už v batoľacom veku môžeme deťom vytvoriť priestor, aby mohli vyberať bielizeň z práčky, keď už samostatne chodia môžu pomáhať pri vešaní bielizne, polievať kvety, zametať alebo povysávať. Ak budeme vždy upratovať iba vtedy, keď dieťa spí alebo je mimo domu, ťažšie si bude v staršom veku zvykať na to, že treba doma pomáhať.