Keď pes rozhoduje o tom, kde budete žiť

Bratislavčanka Soňa má už vyše jedenásť rokov maďarskú vyžlu, ktorá sa často stáva predmetom susedských sporov. Ide totiž o kontaktné plemeno, ktoré je veľmi naviazané na svojho majiteľa. „Zaužívaným výrazom sa stalo prirovnanie k suchému zipsu, keďže najradšej by bola skoro každá vyžla majiteľovi neustále za pätami. Najčastejšou komplikáciou sa teda stáva navyknúť vyžlu na pobyt osamote, kým je majiteľ v práci alebo mimo domu. Stáva sa, že psík zavíja a susedia, ktorí sú v tom čase doma, sa začnú sťažovať. Počula som už o niekoľkých prípadoch kedy si museli majitelia psíka hľadať nové bývanie a urýchlene riešiť situáciu, “ rozpráva Soňa, ktorá sa správala počas sťahovania zodpovedne nielen voči svojmu psovi, ale aj k okoliu. „Po presťahovaní si Anuška veľmi zle zvykala na nový domov. V práci sme museli tráviť veľa času a mysleli sme si, že pokiaľ to zvládala v pôvodnom domove, zvládne to aj v novom. Avšak v novom byte, nám čím ďalej častejšie zvonil sused, že to zavíjanie sa nedá počúvať, že mu to trhá srdce a bojí sa aj o to, že to ublíži nášmu psovi,“ opisuje Soňa, ktorá našťastie mala možnosť voziť každé ráno Anušu do starého bytu k rodičom, kde bola zvyknutá. „ V podstate sme ju vozili akoby do škôlky. Bolo to časovo veľmi náročné, ale nerozhodla som sa mať psa, preto aby som ho pri prvej možnej komplikácii odložila preč alebo hľadala iba tie jednoduchšie riešenia, “ dodáva Soňa s tým, že Anuša si na nový byt zvykla po večeroch a cez víkendy v prítomnosti svojich pánov a asi po roku začala zvládať aj pobyt doma osamote.