Prečo si slobodné ženy kupujú vlastné bývanie
Ženy potrebujú svoj vlastný priestor, túžia po vlastnej domácnosti. Neradi sa delia o kúpeľňu, či už ide o mamu, sestru alebo spolubývajúcu. Odhodlať sa na kúpu vlastného bývania si však vyžaduje aj dávku odvahy. To je aj prípad Veroniky, ktorá sa rozhodla pre kúpu bytu na hypotekárny úver hneď po skončení vysokej školy. " Keď som končila vysokú školu, vedela som, že viac nebudem môcť bývať na internáte. Chcela som čím skôr vlastné bývanie, nie podnájom, aby som nemusela dávať svoje peniaze cudzím ľuďom. Môj brat býval v podnájme viac ako 6 rokov a za ten čas prišiel na nájomnom o vyše 30-tisíc eur, “ prezradila Veronika. Nakoniec síce nekúpila ani najmenšiu ani najlacnejšiu nehnuteľnosť v Bratislave, ako plánovala, ale užíva si jednoizbový byt v Ružinove, ktorý si prerobila podľa vlastných predstáv.
Dokonca časom zmenila prácu, zvýšil sa jej príjem a preto sa jej darí platiť aj mimoriadne splátky, vďaka ktorým bude bytík o chvíľu už len jej. " Hypotéku som si brala pôvodne na 30 rokov. Som rada, že sa mi ju splácať zatiaľ darí. Dávala som mimoriadne splátky, refinancovala som. Už onedlho by som ju mohla mať, verím, aj celú splatenú. Je však pravda, že to stálo veľa šetrenia na úkor investícií do iných vecí, do seba, " hovorí Veronika. Bývanie bez spolubývajúcich si pochvaľuje. „Najlepšie je môcť prísť domov hocikedy v noci, zapnúť svetlo, dať si sprchu, a nemusieť si dávať pozor, že tým niekoho zobudím. Tiež poriadok, ktorý si viem udržať. Najhoršia je samota, no zvykla som si. Horšie možno bude prispôsobiť sa po dlhom čase samotného bývania spoločnému bývaniu s niekým," opísala Veronika a prezradila, že už využila aj služby hodinového manžela. „Áno, už som hodinového manžela využila. S opravou vecí v byte mi už pomáhal aj kolega, kamaráti, otec, brat. Dokonca som si nedávno sama zmontovala stolík," pochválila sa blondínka.
A čo by odkázala ostatným ženám, ktoré síce nemajú partnera, ale túžia po vlastnom bývaní? „Kúpte si vlastné menšie bývanie. Stačí len garsónku, či malý 1-izbový starší byt. Časom ho môžete prenajímať, alebo predať. Viem, že niekto radšej uprednostní bývanie so spolubývajúcimi, aby sa mal s kým porozprávať. Na to však máme kamarátov, s ktorými sa stretneme vonku, v práci. Ale nemôcť si ísť ráno umyť zuby, dať si sprchu, lebo je kúpeľňa obsadená, prezliekať sa v zamknutej izbe, čakať, kým si spolubývajúci navaria jedlo, kým sa dostanem k sporáku ja, nemať vlastné súkromie - to by mne už za to nestálo," uzavrela. Nemáte čo stratiť, ak sa vám zmení životná situácia, byt sa dá vždy predať alebo prenajať. Žiť s partnerom a mať popritom vlastný byt je aj určitá miera slobody. Žena sa môže vždy vrátiť, odsťahovať alebo má peniaze z prenájmu, ktoré môže minúť ako uzná za vhodné.
A ako sa na slobodnú žiadateľku o úver pozerá banka? „ Každý prípad sa posudzuje individuálne, na základe bonity klienta, ktorú má v čase žiadosti o konkrétny úver. Klient musí byť schopný po posúdení celkových príjmov a výdavkov svoje úvery reálne splácať. Ide o komplexné posúdenia klienta, jeho príjmov, záväzkov, demografických údajov a podobne. Pohlavie klienta nemá na jeho posúdenie vplyv, “ uviedla Marta Cesnaková zo Slovenskej sporiteľne. Čo sa týka štatistiky, prezradila, že takmer polovicu úverov na bývanie si berú manželské páry. Asi 40 percent úverov si berú slobodní ľudia – z toho na slobodné ženy pripadá jedna tretina, na slobodných mužov dve tretiny. „Od roku 2014 stúpla priemerná výška úveru na bývanie u slobodných žien z 39-tisíc na 52-tisíc eur v roku 2016. U slobodných mužov za rovnaké obdobie prišlo k nárastu zo 42-tisíc na 54-tisíc eur. Štatisticky vychádza, že ženy sú pri splácaní úverov zodpovednejšie. Ale odchýlka nie je veľká,“ uviedla M. Cesnaková.
Zdroj: ZoznamRealit.Sk
Publikované: 1.3.2017
