V tiesnených podmienkach žije na Slovensku až polovica detí

Až 40% Slovákov žije v stiesnených podmienkach, čo znamená, že doma sa tlačia štyria z desiatich Slovákov. Vyšší podiel obyvateľov žijúcich v preľudnených domácnostiach má už iba 5 krajín Európskej únie. „Na to, aby sme žili stiesnene, nemusíme jednu domácnosť obývať desiati. Ak ste napríklad prežili detstvo v izbe s dvomi ďalšími súrodencami, alebo ste v tínedžerskom veku zdieľali izbu so súrodencom opačného pohlavia, žili ste podľa Eurostatu stiesnene. V preľudnenej domácnosti ale podľa európskych štatistikov žijete aj vtedy, ak máte viac ako 18 rokov, alebo žijete s partnerom či partnerkou, no vlastnú izbu k dispozícii nemáte,“ vysvetľuje analytička Poštovej banky Eva Sadovská.

Kým v roku 2006 bol podiel Slovákov žijúcich v stiesnených podmienkach viac ako 45%, v roku 2011 to bolo už len niečo pod 40 percentnou hranicou.

Spomedzi krajín Európskej únie má najväčší problém s preľudneným bývaním Rumunsko, kde takto žije viac ako polovica obyvateľov (54,2 %). Podľa údajov Eurostatu sa doma tlačia aj Bulhari (47,4 %), Poliaci (47,2 %), Maďari (47,1 %) a Lotyši (44,3 %). Naopak, život v stiesnenom byte či dome takmer vôbec nepoznajú ľudia v Holandsku, v Belgicku, na Cypre, v Írsku a na Malte. V týchto krajinách sa doma tlačí menej ako 5 % ľudí. Čo sa týka priemeru Európske únie, tak nedostatok životného priestoru pociťuje každý šiesty človek, v eurozóne každý deviaty.

Na Slovensku sa však situácia s obmedzených bytovým priestorom každým rokom zlepšuje. Kým v roku 2006 bol podiel Slovákov žijúcich v stiesnených podmienkach viac ako 45%, v roku 2011 to bolo už len niečo pod 40 percentnou hranicou. Stiesnene pritom žijú v o niečo vyššej miere muži (40,1 %) ako ženy (39,0 %). Z pohľadu veku žijú v preľudnených domácnostiach najviac deti, respektíve mladí ľudia vo veku do 18 rokov. Život v stiesnených podmienkach pozná vyše polovica z nich. S rastúcim vekom podiel Slovákov žijúcich stiesnene klesá. U obyvateľov nad 65 rokov sa život v preľudnenej domácnosti týka iba necelých 15 %.

V únii splachovací záchod či sprcha absentujú v živote asi troch percent ľudí. Na Slovensku nájdeme takýchto domácností už iba minimum.

Na Slovensku síce žijeme stiesnenejším životom, ale máme pomerne dobrý komfort bývania. So zatekajúcou strechou, vlhkým a tmavým prostredím alebo neprítomnosťou splachovacieho záchodu a sprchy sa stretávame v menšej miere ako v Európskej únii. Zatekajúca strecha, vlhké múry či hnijúca podlaha trápia 7,8 % Slovákov, v únii či eurozóne je podiel takto bývajúcich obyvateľov približne dvojnásobne vyšší (15,5 %, resp. 15,8 %). V únii splachovací záchod či sprcha absentujú v živote asi troch percent ľudí. Na Slovensku nájdeme takýchto domácností už iba minimum. Bez vane a sprchy fungujú len traja Slováci z tisíc, bez splachovacej toalety umiestnenej v interiéri sa zaobíde 1,4 % obyvateľov Slovenska.