Bývanie: Prečo nás to ťahá z mesta na vidiek?

S čím súvisí preferencia vidieka pred mestom? „Vo všeobecnosti ľudia stále viac vnímajú potrebu byť bližšie k prírode, po pomalšom životnom tempe, pokoji a tichu. Tohto všetkého je vo veľkých mestách nedostatok,“ povedala psychoterapeutka Katarína Šurdová. Dodáva, že na rozhodnutie bývať v meste alebo na vidieku nevplýva ani tak povaha človeka, ale potreba, ktorá vzniká v konkrétnom životnom období. „Mladí ľudia skôr inklinujú k ruchu veľkomesta, potrebujú infraštruktúru, blízko seba kultúru i sociálne vyžitie. Mladé rodiny s malými deťmi si začínajú silnejšie uvedomovať potrebu bezpečného a pokojného zázemia. Sú radi, ak im sused nad hlavou nepúšťa hlučnú hudbu a cez deň môžu ich malé deti behať na dvore. Ocenia komunitu rodín, ktoré si vzájomne pomáhajú a blízkosť prírody, kde môžu ako rodina ísť na výlety,“ vysvetľuje K. Šurdová.

Mestský človek netuší, čo obnáša život na dedine a túto predstavu má zidealizovanú. „Odchod na dedinu vníma ako formu voľnosti a vymanenie sa z rýchleho životného tempa a stresu, ktorý zažíval v meste. Ak ale ostáva v rovnakej práci, nemení svoje zvyky, tak môže znamenať presťahovanie sa na dedinu ešte viac nárokov a starostí v podobe práce okolo domu a pôdy. Ak k tomu pripočítame nutnosť cestovania na veľké vzdialenosti, tak nemôže počítať s menším životným stresom, i keď môže byť prostredie okolo neho omnoho krajšie a pokojnejšie,“ upozorňuje K. Šurdová.

Aj krásna vysnívaná nehnuteľnosť môže na rodinu vytvoriť taký veľký finančný nárok a existenčnú záťaž, že nakoniec sa všetci budú cítiť frustrovaní a ohrození. Čiže nie vždy to, po čom túžime je naozaj aj tým, čo potrebujeme,“ hovorí odborníčka. Dodala, že v meste sa žije rýchlejšie, dynamickejšie, je to vhodnejšie pre ľudí, ktorí preferujú pohodlnejší životný štýl. Potrebujú cítiť ruch mesta a byť medzi ľuďmi. „Na druhej strane sa napríklad starší ľudia vedia cítiť v bytoch veľmi osamelo a nepotrebne. Na dedine môže byť život pokojnejší, menej nákladný, skromnejší, viac sebestačný a komunitný,“ uzatvára Katarína Šurdová.

Anketa: Čo si o výbere bývania myslia ľudia?

Renata (38 rokov): Ja som začala trochu snívať o dome, no keď som si vyložila karty na stôl a zhodnotili sme si doma priority, usúdila som, že momentálne je pre nás život v byte vyhovujúci. Keď si dám do rovnice všetky dôležité parametre ako logistika, dostupnosť, výška hypotéky a finančná situácia, časová náročnosť, tak nám byt dáva všetko, čo potrebujeme.
Lýdia (37 rokov): My sme sa presťahovali do domu v máji a cítim veľký pokoj a spomalenie času, súkromie a vnímam aj to, že viac času trávim doma - na záhrade. Na počudovanie menej upratujem a viac času trávim na vzduchu. Nikdy by som už do bytu nešla. Oveľa zdravšie sa stravujeme (úroda zo záhrady) a hocikedy si vybehneme von.
Andrea (33 rokov): Po troch sťahovaniach z prenájmov konečne bývame vo vlastnom byte. Ja medzi prenajatým a vlastným rozdiel necítim, nie je pre môj pocit domova dôležitý, ale pre môjho manžela áno. Pôvodne sme chceli alternatívny/mobilný domček, ale vyhrala logistika a máme byt hneď vedľa školy detí, a za to ďakujem každý deň. Obdivujem krásne, estetické príbytky, ale svoje peniaze a čas radšej investujem inde.
Sandra (29 rokov): Hovorí sa, že šťastie máš v sebe, ale ono na peknom mieste, kde ti je príjemne je jednoduchšie byť šťastná, nie? Ja sa v našom byte šťastná necítim a veľmi túžim po dome, ideálne pri mori alebo pri lese. Netuším, či sa niekedy dočkám a zatiaľ aspoň idem pracovať na upravení bytu.
Pavla (42 rokov): Kvalita života priamo súvisí s bývaním. Vyrástla som v panelákovom byte v Bratislave. Vďaka babke na dedine s veľkým pozemkom som odmala pričuchla aj k takémuto životu a tam sa začala moja cesta k domu. Návraty do Bratislavy som neznášala. Ako dospelá som bývala v bytoch, v tom poslednom už aj s deťmi. Posledné tri roky som už vyslovene trpela. Presťahovanie do rodinného domu neľutujeme a život v byte si už nevieme predstaviť.

Zdroj: ZoznamRealit.Sk, www.psychoterapia-ba.sk